Tekutá Kuba. Rafinovaná sladko-kyslá zvodnosť. V jednom pohári nájdete všetko, pre čo Kubu tak milujeme: pokušenie, slnko, sex-epíl, pohoda, výrazné chute a vône, osvieženie. Dnes jeden z najrozšírenejších cocktailov si začal raziť svoju cestičku do sveta už v 20-tych rokoch minulého storočia. Na Kube si ho veľmi rýchlo zamilovali americkí turisti, vyhladovaní z mučivej prohibície, a potom bolo už ťaženie mojita po celom svete sprevádzané len úspechom. Popíjajú ho bohémi a umelci, biznismeni, študenti, znalci a fajnšmekri, aj laici. Mojito sa stalo ikonou. Barovou istotou. My sme sa za ním vybrali za hranice, do pár desiatok kilometrov vzdialenej Viedne, aby sme sa presvedčili, či mojito všade znamená mojito…

Pôvodne sme boli zvedaví predovšetkým na mojito, a porovnať, ako si s touto legendou poradia naši rakúski susedia. Nakoniec sme zistili, že rozdiely medzi slovenskými a zahraničnými barmi sú celkom inde. Nie v schopnosti naučiť sa receptúru a ovládnuť všetky technické grify. Ak vám totiž v bare nenamiešajú aj niečo navyše, zhorkne vám na jazyku aj to najlahodnejšie mojito… Hovorí sa tomu aj prístup, atmosféra, oduševnenie, profesionalita, vášeň. To všetko sme vo viedenských baroch – okrem osviežujúcich cocktailov – našli…

HOTEL IMPERIAL
Nádherné, exkluzívne miesto, v ktorom počujete „dýchať“ čas. Kde sa vás dotýka patina, závan histórie, akási „starina“, ktorú priestor jednoducho má a nedá sa kúpiť. Tú si musí bar jednoducho odžiť… Interiér zariadený v štýle Márie Terézie, na všetkých členov „výpravy“ hneď zapôsobilo malé pianino.
Mladý barman v bielom žakete je príjemný, veľmi úslužný, ochotný komunikovať - v bare vraj pracuje 3 a pol roka. Na jeho barchefa, ktorý je na tomto mieste už neuveriteľných 25 rokov, sme žiaľ šťastie nemali. A tak sa od mladíka nedozvedáme veľa o viedenskej barovej scéne. Sme nadšení drobnými detailmi v podobe strieborných misiek a konvičiek, dojem však kazí použitie príliš obyčajného skla.
Mojito je tu, bohužiaľ, jednoznačne najhoršie spomedzi všetkých barov, ktoré sme vo Viedni navštívili. Rum /bacardi superior/ je príliš dominantný, malé množstvo limetovej šťavy z madlovanej limetky a z hygienicky baleného krištáľového cukru ho nedokázalo vhodne dopĺňať. Keď sme si do neho pridali trošku čerstvej limetovej šťavy, ktorú nám ochotne pripravil, a drtený ľad pustil vodu, bolo to už lepšie. Dve farebné slamky vo fialovo-modrej kombinácii? Podľa slov barmana sa síce ku karibskému drinku hodia, nám však vôbec neladili so štýlom a celkovým konceptom baru. Bar má vzhľadom na históriu hotela, klientelu a atmosféru veľký potenciál zaradiť sa medzi to najkrajšie, čo rakúska hotelová barová scéna môže ponúknuť, ale žiaľ, ešte stále akoby čakal na svoje prebudenie a niekoho, kto by ukázal cestu kvalitnej prípravy naozajstného cocktailu.

Atmosféra: +++++
Zariadenie: +++++
Kvalita drinku: ++
Obsluha: +++

Celkové hodnotenie: +++

BRISTOL BAR - HOTEL BRISTOL

Miestnosť, do ktorej sme vkročili, bola síce na náš vkus trošku viac vysvietená, ako by sa na bar patrilo. Napriek tomu sme ihneď pochopili a vycítili vo vzduchu, že sme vošli do skutočného baru, kde nás čaká veľký zážitok. Hneď si všimneme, že v strede barového pultu na čistom bielom obrúsku je úhľade rozložené všetko potrebné náradie pre prácu barmana. Zamilovali sme si strieborné šejkre z vyrazeným názvom baru, ktoré zreteľne niesli na sebe stopy času. Z týchto vecičiek je na pohľad jasné, že to nevydražili v internetovej aukcii, ale že to naozaj používali celé generácie pred súčasnými barmanmi. Hneď ako sa zjavil barman, prišlo to hlavné: je nám jasné, že toto miesto je o ľuďoch a ich prístupe. Príjemne profesionálny, sebavedomý, zhovorčivý, nie však arogantný. Osobnosť. O čo milšie prekvapenie nás čaká, keď sa od neho dozvedáme, že je Bratislavčan! Spolu s ním barový tím tvoria štyria barmani, ktorí si zároveň robia aj servis. Každý má odhadom okolo 40-tky a každý odpracovaných minimálne 10 rokov na tomto mieste. „Náš Bratislavčan“ tu pôsobí už úctyhodných 15 rokov. (To sa u nás nevidí). Na otázku, či je ťažké dostať v tomto bare prácu, odpovedá bez zaváhania: “Ťažko, to by musel jeden z nás asi zomrieť…”
Vtedy nám to definitívne doklaplo. Jeho odpoveď sa okamžite stáva leitmotívom našej viedenskej mojito-prechádzky.

Mojito štandardnej, dobrej kvality. Madlovaná limetka, biely trstinový cukor, dostatok mäty, rum Bacardi Superior, drtený ľad. Zaujalo nás, že pri premiešavaní drinku barman zakryl pohár strainerom (a nie dlaňou, ako väčšina barmanov u nás).

Atmosféra: ++++
Zariadenie: ++++
Kvalita drinku: ++++
Obsluha:++++

Celkový dojem: ++++

LOOS BAR

Tento bar si musíte zamilovať! Okamžite cítite to magické barové časoprázdno, ktoré zažijete iba v niektorých baroch na svete. Barman príjemne zhovorčivý, charizmatický. Aj keď venoval väčšinu času svojmu štamgastovi, sediacemu pri bare, neustále udržiaval očný kontakt so všetkými návštevníkmi maličkej miestnosti, v ktorej sa však vôbec necítite stiesnene, naopak. Môžu za to určite aj zrkadlá, umiestnené na všetkých stenách miestnosti tak rafinovane, že celý čas rozmýšľate nad tým kúzlom…
Zážitkom nie je len samotný bar, ale aj zostup do podzemia – na toalety. Cesta sem je „vydláždená“ a vyšperkovaná množstvom zarámovaných fotografíí a článkov. Keď sme si prečítali výstrižok z časopisu o kráľovnej viedenského nočného života a zároveň šéfke baru - Frau Marianne Kohn, pochopili sme, že s ňou musíme hovoriť, alebo sa jej aspoň dotknúť! Podľa slov barmana prichádza vždy večer po deviatej. Takže účet a - wir sehen uns später!

Mojito v Loos bare sa stalo nekorunovaným víťazom večera. Nespĺňalo síce požiadavky komerčného, u nás podávaného mojita (napokon, ani my nie sme neboli v ten večer komerční návštevníci)), ale bolo pripravené na kubánsky spôsob. Čerstvá limetová šťava, biely trstinový cukor, veľa mäty ako v jedinom z barov pridali strek anogstury, celé kocky ľadu, havana 3 años a sóda. Výsledok - veľmi príjemný sladkokyslý drink s jemnou horkastou dochuťou, ktorá však nemusí byť každému po vôli. Nám bola…

Atmosféra: +++++   
Zariadenie: +++++
Obsluha: ++++
Kvalita drinku: ++++

Celkový dojem: +++++

BARFLY`S

Sklamanie večera! Najhoršie, čo sa podľa mňa môže baru, alebo reštaurácii akejkoľvek kategórie stať je to, že hosť odchádza neuspokojený, v horšej nálade ako prišiel, dokonca až nahnevaný, že tam vôbec vstúpil….

Paradoxne, bar patrí k tým najznámejším, podľa znalcov miesto, kde sa musíte vo Viedni zastaviť. Keď sme vošli do hlavnej miestnosti s barovým pultom, zostali sme ohromení. Bar na pohľadanie, nespočetné množstvo destilátov. Najlepší výber whisky, rumov, koňakov… Všade okolo samé fľaše. Ak sem prídete z ktoréhokoľvek kúta sveta a hľadáte svoju obľúbenú nielen značku, ale aj jej rarity, určite ju tu nenájde. Uznávajú Louisa Buñuela, ktorý nikdy v bare nepil víno. Nenaliali ho ani nám. Uspokojili nás so Champagne. Akceptujeme a svojím spôsobom aj vyslovujeme rešpekt. Škoda, že to je všetko, čo sa tu dá obdivovať. Ani po vyslovení viacerých komplimentov sa bartender nechytil. Kolega pripravil drinky, naservíroval a išiel si doplniť svoju dennú dávku kofeínu k jednému z voľných stolov. Druhý si listoval na druhej strane baru v novinách a niečo k tomu zajedal. Pohodička… Cítili sme sa ako otravné muchy v čase najväčšieho tepla. Chýbal už len lenivo sa točiaci stropný ventilátor. Nemali sme chuť urobiť ani jedno foto a ani na tie drinky. Len sa nám potvrdilo, že prístup človeka stojaceho za barovou doskou je to najdôležitejšie, čo robí bar barom. Odchádzali sme jednoducho znechutení.

Mojito štandardné. Čerstvá limetová šťava, biely trstinový cukor, bacardi superior, veľa mäty, sóda. Výraznejšia kyslosť trochu prevyšovala, vytratila sa však po postupnom topení drteného ľadu.

Atmosféra: ++
Zariadenie: ++++
Kvalita drinku: ++++
Obsluha: +

Celkový dojem: ++

DINO´S BAR

Návšteva tohto miesta nás ohromila, aj keď bar nedýchal takou “starinou” ako LOOS BAR. Veľmi dobrý dojem urobil už barman, ktorý práve stál vo dverách. Usmieval sa, komunikoval, neodmietol spoločné foto pred barom a potom už nasledoval koncert, v ktorom sa „náš“ barman Heinz predviedol ako dokonalý hostiteľ. Prezentoval sa prirodzene, nenútene, a ochotne prezradil tajomstvá infuzovnia destilátov. Spojenie rokfortovej vodky a hustého čokoládového likéru - mimochodom ako báza použité pyrat x.o. a rumu zacappa centenario 23, bolo naozaj dokonalé! Home made rosses liquer je zasa lahôdkou pre tie najnáročnejšie jazyky.
K tomu všetkému príjemný jazz, krásne dopĺňajúci interiér. Dominuje v ňom svetlé drevo a fotky swingovej legendy Deana Martina, podľa ktorého je bar pomenovaný. Najväčší výber bourbon whiskey v krajine. Keď sa zjaví René, majiteľ a barchef, aj keď ho nepoznáte, viete, že je to ten, čo to tu má pod palcom. Pôsobí uvoľnene a pritom profesionálne. O Dino´s bar budete ešte určite – aj v našom časopise – počuť!
Mojito veľmi dobré, príjemne vyvážená kyslosť limetky s bielym trstinovým cukrom, veľa mäty, rum Bacardi Oro, sóda a drtený ľad.

Atmosféra: +++++
Zariadenie: ++++
Obsluha: +++++
Kvalita drinku: ++++

Celkový dojem: +++++

EPILÓG

Na záver tour de Vienna sme si nemohli odpustiť ešte aspoň raz nakuknúť do Loos baru. V pokročilú nočnú hodinu mal už trošku inú atmosféru, ukázal nám aj svoju živú stránku. Mali sme šťastie, že sa nám podarilo predrať sa až k barovej doske. Spokojní, očividne znalí hostia zabratí do rozhovorov. Majiteľku sme spoznali nielen podľa fotky. Nemôžete si nevšimnúť pani s dlhými čiernymi vlasmi s lookom hippies, ktorej vek sa len veľmi ťažko háda, ktorá nemá problém poumývať poháre za barom a venovať sa hosťom. Výstrižok neklamal. Naozaj pôsobí ako kráľovná bohémov viedenského nočného života… S týmto miestom očividne žije, je jej vášňou, obsesiou, životným štýlom. Opäť sme si spomenuli na výrok spred pár hodín: …“To by musel niekto z nás zomrieť…“