BCB - BARCONVENT BERLIN
Tak konečne Berlín! Na tieto tri dni som sa neskutočne tešil. Vlastne ako na každú udalosť, kde hrá hlavnú úlohu BAR.
Dorazil som večer pred oficiálnym začiatkom Barconventu. Na stretnutie s Erikom Lőrinczom z londýnskeho Purple Baru. Večerať sme ani nestihli, pretože sme sa nevedeli dočkať, kedy dorazíme na oficiálne a slávnostné otvorenie Európskeho múzea kokteilu. Ocitáme sa vo veľmi príjemnom bare, ktorého súčasťou sú veľké sklenené vitríny s historickými knihami a cennými kúskami starých značiek spiritov, nádherné dobové fotky na stenách. Vládne tu nádherne uvoľnená atmosféra plná barových osobností. Tu sme sa stretli so Stanom Vadrnom, čím sme skompletizovali našu slovenskú „minivýpravu”.
Končene možnosť zoznámiť sa s ľuďmi patriacimi k špičke nemeckej barovej scény a ktorých som poznal zatiaľ iba vďaka internetu a mailovej korešpondencii. Najviac ma potešil rozhovor s nemeckou „whisky legendou” Stefanom Gabányim, ktorý okrem toho, že píše pravidelne nádherné články o klasických „cocktails” do Süddeutsche Zeitung a je autorom uznávanej publikácie Whisk(e)y lexikon, sa vôbec netají tým, že štyri dni v týždni pracuje v Schumann’s bare ako čašník.
Ráno trošku ťažšie vstávanie, ale to sme hneď premohli. Čakali nás predsa dva dni, kde sa nerozpráva o ničom inom, ako o BARE! Zvláštny pocit som mal už pri vstupe do areálu starej tehlovej továrne. To miesto dávalo tušiť, že si ľudia z Mixology magazínu dajú záležať nielen na obsahu seminárov, ale aj na celkovej atmosfére podujatia. Toto sa im naozaj podarilo…
Dlho sa zdalo, že v nemecky hovoriacich krajinách zostal vývoj barového remesla stáť niekde pri majstrovi Schumannovi. Ale pár ľudí, ktorí stoja na čele či už Mixology magazínu, zoskupenia Traveling Mixologists, Bitters Blogu či bittrov „The Bitters Truth” dokazuje, že nemeckí mixológovia majú v globálnom barovom priemysle tiež svoje významné postavenie. Citlivým výberom odborníkov, ktorých si pozvali na pódium Barconventu, dali najavo, akým smerom by sa mala vyvíjať ich barová scéna.
To, že by chcela vychádzať zo starých tradícií bartendingu, ukázali pozvaním spoluzakladateľov amerického múzea kokteilu Anastatie Miller a Jarreda Browna zo Spojených štátov, ktorí boli určite najväčšími hviezdami medzi prednášajúcimi. Počas dvoch seminárov sa zamerali na históriu a vývoj amerického a európskeho bartendingu. Ukázali verzie drinkov ako „Hanky-Panky” od Ady Colemann, „White Cargo” od Harryho Craddocka, „Bloody Mary” od Fernanda „Pete” od Petiota, „Side Car” od Harryho Mac Elhona a mnohé iné presne tak, ako ich pripravovali autori týchto staručkých kokteilov.
Mimochodom, tento sympatický pár sa momentálne okrem prednášok venuje zbieraniu faktov o starých vínach a destilátoch z celého sveta, ktoré nakupoval počas svojho života pán Paul Ricard (zakladateľ firmy Pernod Ricard) a od roku 1958 ich ukladal na svojom ostrove Ille de Bendor pri Francúzsku. Dnes je tam Múzeum svetových vín a destilátov, ktorého patrónmi sú práve Jarred a Anastatia.
Histórii sa na svojom seminári venovali aj páni z londýnskeho „The Worldwide Cocktail Club-u”, patriaci medzi najuznávanejších odborníkov v Anglicku. Ich hlavnou témou boli staré anglické kokteily a techniky prípravy z 30. rokov minulého storočia.
Zažiaril aj náš najlepší mixológ Stan Vadrna. Celej prednáške dal svoj osobitý štýl a charizmu a jeho veta: „KICK YOUR EGO AND PAY ATTENTION TO THE DETAILS!” (odkopnite svoje ego a dávajte pozor na detaily) si zaslúžila potlesk od plnej sály. Tieto slová najdokonalejšie vystihujú podstatu japonskej barovej filozofie, čo bola vlastne hlavná téma Stanovej prednášky.
Hviezdou bol nesporne aj Angus Winchester. Ten sa snažil publiku ukázať, ako vrátiť baru a práci za ním radosť a zábavu (čo aj prezentoval v praxi večer predtým vo Victoria Bare ako člen Traveling Mixologists, ktorí sa v ten večer starali o servis kokteilov a drinkov). Angusovu prednášku by som zhrnul slovami Andyho Plucinskeho zo spoločnosti Point Gourmet z Mníchova (inak rodeného Slováka): „Pre bar je rozhodujúca osobnosť, ktorá stojí za barom, ku ktorej patrí otvorený prístup a kreativita, aby dal hosťom pocit, že má radosť zo svojej práce a zo všetkého, čo vlastne za barom robí! Barman sa nikdy nemôže tváriť ako ‚barový boh v bielom‘ a myslieť si, že hostia pred nimi padnú na kolená, a môžu byť radi, že si u neho objednajú! Práve naopak - barman musí svojimi komunikačnými schopnosťami, s dávkou citu a hlavne s úsmevom hosťom ukázať, že je rád, že práve pre nich pripravuje tie najlepšie kokteily, čo dokazuje svojou kreativitou a radosťou z toho, čo robí…”
Ako jeden z príkladov, ako sa dá za bar priniesť kreativita a radosť pri vytváraní drinku, použil Angus kokteil W.Y.B.M.A.D.I.I.T.Y. Táto skratka znamená WILL YOU BUY ME A DRINK IF I TELL YOU? (kúpiš mi drink, keď ti poviem?) Myslím, že k tomu už netreba nič dodať. Snáď iba to, že autorom drinku je Stan Vadrna.
Z prednášajúcich ďalej spomeniem holandských Bartender Network pod vedením Rikarda Sporkledeho, ktorí predviedli nové kreatívne drinky dynamicky sa rozvíjajúcej holandskej barovej scény. Nezabudli ani na Genever, ktorý zažíva v celom svete svoje znovuzrodenie.
Z nemeckých barmanov zaujali hlavne Bastian Hauser, ktorý patrí medzi najkreatívnejších mixológov súčasného Nemecka a prednáška o barovej psychológii v podaní uznávaného experta Clausa Lamperta.
Dva dni plné inšpirácií, radosti z vymýšľania a vymieňania si nápadov okoreňovali riadené testingy vodky, tequily, ginu a single malt whisky pod vedením najuznávanejšieho odborníka na destiláty v Nemecku - Jürgena Diebla.
