/alebo koniec prvého československého barového blogu/

Práve včera som dočítal články v najnovšom Barlife venované sociálnym sieťam. Som rád, že som tu dostal priestor a mohol prezentovať cez toto silné barmanské médium svoj názor.
Paradoxom je, že som sa práve v čase distribúcie tohto čísla rozhodol svoju blogovú činnosť ukončiť. Jeden z hlavných dôvodov je čas, ktorý je potrebný na starostlivosť o virtuálneho barového hosťa. Aj toho najväčšieho nadšenca mojich riadkov /teda pevne verím, že takých mám…:)/ postupom času prestane baviť pravidelne klikať na stránky, ktoré neprinášajú nový obsah. Jednoducho je to nuda. A ja som tento virtuálny servis dosť zanedbával. Zamestnávajú ma aktivity Barmagazínu, ktorý má prednosť pred inou činnosťou, samozrejme okrem baru.
Chcel som písať o ďalšom Erikovom famóznom úspechu a jeho skvelom cocktaile Malecon, s ktorým vyhral britské kolo Bacardi Legacy a postúpil do celosvetového finále, o najnovšom Elixíre, či o Creole Bitters, o mojej ceste do Mníchova a chcel som aj písať o novom skvelom barmanovi, ktorý prijal ponuku do nášho baru a dúfam, že mu vydrží nadšenie a radosť z práce u nás. Vyzerá to tak, že o Tomášovi Čambalovi budeme ešte počuť a cítim, že patrí medzi ľudí, ktorým hovoríme “Bartenders for Life”. A tak trochu dúfam, že to bude práve on, ktorý prevezme po mne organizáciu našeho baru, ktorý čaká nové jedenoduché nápojové menu a práve barmanova schopnosť a ochota komunikovať s hosťom bude bar posúvať vpred.
S týmto súvisí aj môj druhý dôvod skončenia s blogovou činnosťou, preto že riadky, ktoré by som písal by viac nemohli byť stotožňované s našim barom. Filozofia baru sa mierne odchyluje a nebude viac pod mojou prísnou taktovkou. Dúfam a verím, že sa mi podarilo nájsť barmanov, ktorí budú kvalitne pracovať nie preto, že musia, ale preto, že CHCÚ a záleží im na tom, ako budú vnímaní a akceptovaní svojimi hostami. Lebo toto je ich prvoradá úloha - presvedčiť hosťa, že sú profesionálne zdatní a že to, čo im pripravia na pitie bude vždy kvalitné, vyvážené a chutné. Ja som si túto úlohu splnil a neskromne píšem, že niektorí hostia /a nie je ich málo/ si drinky objednávali kôli mne. Na jednej strane ma to teší a hreje, ale na druhej strane ma mrzí, že niektoré cocktaily sa predávajú iba vtedy, keď ma hostia vidia, alebo idem za nimi k stolu. Nie je to tak samozrejme vždy… Vlastne som sa stal otrokom takéhoto štýlu a priznám sa, že ma to unavuje stále niekoho hnať dopredu, aj keď vlastne o to nestojí. Som si však istý, že noví barmani využijú príležitosť a zaradia sa medzi tých najlepších na slovenskej barovej scéne. Ak nie, nič sa nedeje a bar bude fungovať ďalej s príjemnými, kvalitnými komerčnými drinkami a s príjemným servisom, ktorý dúfam, aspoň nesklame bežného zákazníka.
Za pár týždňov fyzicky opúšťam barovú dosku Paladia a zostávam v úlohe pozorovateľa, možno konzultanta. Čakajú ma nové výzvy a plány a ja sa na ne veľmi teším.
Či o nich niekedy budem písať? Uvidíme, čo prinesie čas. Určite to ale nebude na PALADIUM bar blogu. Ten sa práve stáva minulosťou…

so srdečným pozdravom
Posted by: Luboš Rácz