OSPRAVEDLNENIE
Po zverejnení komentov k článku “Zlodeji našich hostí” som sa rozhodol po prvý krát stiahnuť článok a navždy ho uložiť do archívu. Pri písaní a zverejnení som si neuvedomil, že sa moje riadky môžu dotknúť mojich spolupracovníkov, ktorých si veľmi vážim a cením a že sú chápané priamo na našu reštauráciu a všetkých zamestnancov. Článok bol napísaný pocitovo a nie rozumovo s nejakou kalkuláciou, či s úmyslom uraziť tých, ktorých sa to netýka. Chcel som poukázať na problém, ktorý v gastronómii bol, je a bude. Že bol inšpirovaný udalosťami, ktoré sa môžu týkať našej reštaurácie je fakt, ale netvrdím, že sa toto všetko deje u nás. Keď že ste mi napísali Váš názor v komentoch, reagujem aj ja touto cestou.
Tak že odpovedám Anke, že NIE, NEZNAMENÁ TO, ŽE SI ZLODEJ. VIEŠ DOBRE, ŽE SI TO O TEBE NEMYSLÍM A NIKDY SOM SI TO NEMYSLEL. Komplimenty na Tvoju prácu si môžeš prečítať nie len tu, ale aj na iných miestach a je jednoznačné, že tie riadky sa Teba netýkali. A netýkali sa ani väčšiny našich zamestnancov, ktorí u nás pracujú, alebo pracovali.
Čo sa týka ostatných komentov. Ano, uvedomil som si, že som v niektorých vetách prestrelil a ako píšem, mrzí ma, že to bolo chápané ako urážka všetkých zamestnancov našej reštaurácie. Ešte raz: NIE, NIE JE TO MYSLENÉ NA VŠETKÝCH. Sooso, nikde som sa zatiaľ nevyhováral, že nepíšem o svojich zamestnancoch, tak neviem, prečo ma z toho obviňuješ? Zopakujem, že je jasné, že som sa nechal inšpirovať niektorými udalosťami, ktoré sa stali v priebehu siedmich rokov nie len u nás, ale aj v iných reštauráciách, či baroch.
Rozmýšľam, že či musím vyjadrovať ku komentárom, ktoré sú podpísané pseudonymom a e-mailová adresa je typu abc@abs.sk, alebo nezverejnim@nepoviem.sk? Nie, nemusím a ani nechcem. Z dvoch dôvodov. Jeden je, že sa nechcem hrať na utrápeného “podnikateľa” a obhajovať svoje riadky. A druhý? Ak ma, páni, poznáte, prečo mi nepoviete, že sa Vám článok nepáči a ste nahnevaní?
Tak že ešte raz sa chcem všetkým, ktorý sa cítia neprávom dotknutí úprimne ospravedlniť.
S pozdravom Luboš Rácz
