Tak sme sa dočkali! Prvé správy, ktoré môžeme sledovať po internete dávajú tušiť, že sa to s návratom staručkých klasických cocktails naozaj myslí vážne. Popri Plymouth gine zažíva novuzrodenie a určite vzbudí aj nebývalý záujem Gin typu OLD TOM.
Tak že sa pomaly budeme môcť aspoň priblížiť k chuti koktejlu ako napríklad Martinez, či Tom Collins Gin a vyrobiť ho tak, ako ho robil otec koktejlu Jerry Thomas. V tom čase sa používali iba dva typy ginu: Holland gin - ostrá a výrazná jalovcová chuť a Old Tom, ktorý bol v chuti sladší a o trošku jemnejší. Kým holandský sa vyrába do dnes, gin typu Old Tom sa prestal vyrábať okolo roku 1965.
O znovuzrodenie sa postarali spoločnosti Haromex z Nemecka a Haymanns z Veľkej Británie.
Kým Haromex zatiaľ ešte nemá oficiálny dizajn fľaše, Haymanns už ukázal, ako jeho gin vyzerá.
Vzorky oboch ginov dostal k dispozícii na tasting aj známy a rešpektovaný odborník na staručké destiláty pán Michael Meinke, v nemecku prezývaný “Old Tom Mike”. Že sa jedná o odborníka na slovo vzatého svedčí aj fakt, že ako jeden z mála ľudí vlastní hneď niekoľko značiek starého Old Tom Ginu, tak že má s čím porovnávať.
Na stránkach Mixology magazínu zverejnil Mike charakteristiku Haromex ginu. Podľa Mika sa nejedná o typický Old Tom Gin, produkovaný v 19-tom a 20-tom storočí, má však so svojím predchodcom veľa charakterových vlastností a v žiadnom prípade sa nejedná o ďalší Gin-likér. V chuti cítiť pekný silný jalovec, decentné ľahké ovocné tóny, jasnú ostrosť a na konci dlhotrvajúcu sladkosť typickú pre tento typ ginu.
Jedná sa o veľmi pekný gin, ktoré má v sebe jasnú Old Tom charakteristiku.

Pýtal som sa Mika na ďalšie podrobnosti, “odbyl” ma však tým, že mi posiela vzorky ginov z Haromexu, z Haymannsu a ešte k tomu vzorku Booth`s Old Tom Ginu z roku ca.1930! Tak sa na to neskutočne teším…

Asi pred vyše dvomi rokmi som narazil na stránky berlínskeho TRIO bar-u. Aj keď dizajn a fotky nenapovedali o nejakej “mekke” berlínskej koktejlovej a barovej kultúry, pripodrobnejšom preskúmaní týchto stránok mi bolo jasné, že sa za dverami tohoto baru skrývajú poklady, na ktoré by bol hrdý aj ten najlepší bar na svete. Vtedy som registroval tento bar ako jeden z mála, ktorý sa naozaj v Nemecku zaujíma o históriu barmanského umenia a históriu destilátu.

Majiteľom je práve Mike a hrdo nazýva svoj bar ako INSTITUT FŰR ANGEWANDTE BARKULTUR čo by sa voľne dalo vysvetliť ako inštitút pre barovú kultúru z ktorej máte úžitok. To znamená že spoznáte, ochutnáte a dozviete sa niečo nové a užitočné.
V bare sa môžete zoznámiť so šiestimi starými druhmi Old Tom Ginu, s vermutom Lillet Blanc z roku 1940, koňakom Martell, ktorý bol plnený do fliaš okolo roku 1938 - 1944, Cointreau z druhej svetovej vojny, artičokový bitter Cynar z roku ca. 1962, jamaiský rum Lemon Hart z toho istého obdobia a ďalšími špecialitami. Tu si všetky tieto skvosty môžete pozrieť.
Mike z nich najradšej pripravuje staré klasické koktejly, pričom ceny sa pohybujú v závislosti od vzácnosti destilátu od 50 do 125 Eur. Ako hovorí, sú to jedinečné drinky - takpovediac tekutá barová história.
Samotné destiláty sú predávané po 2 centilitrových degustačných dávkach a stoja od 25 - 50 Eur.

Z nových vecí spomeniem napríklad Gimlet z Rangpour Ginu, ktorý dostať zatiať iba v USA, či hviezdu tohtoročnej London Barshow - St.Germain Elderflower.

Od 15-teho augusta však Trio bar na Eisenacherstrasse nehľadajte. Mike sa totiž rozhodol presťahovať a v septembri otvára svoj bar na novej adrese v štýle Members Clubu. O tom, že návšteva tohto baru bude pre hostí naozajstným barovým zážitkom určite niet pochýb.

foto:triobar

Ešte aby som sa vrátil k pôvodnej téme tohto článku. Keď som si prezeral portfólio spoločnosti Haromex, našiel som dosť krásnych vecí, ktoré sa predávajú aj na našom trhu. Je to napríklad rumy Santa Teresa či rum a tequila Porfidio, čo mi dáva aspoň malú nádej, že firma ACAN nezaváha, a prinesie nám tento nádherný produkt.