Pred pár dňami mi môj vážený kolega Erik Lorincz napísal pár zaujímavých riadkov, týkajúcich sa jeho pôsobenia na novom pracovisku. Myslím si, že by to mohlo zaujímať viacerých, tak činím to, čo som už avizoval v tomto článku,

Hotel otvoril svoje dvere pre verejnosť v roku 1897 pod menom Coburg, ktoré dostal po princovi Albert of Saxe- Coburg. V roku 1917 počas 1. Svetovej vojny sa ho majitelia rozhodli premenovať a dať mu meno po treťom synovi kráľovnej Viktórii - Princ Artur prvý vojvoda Connaught.

Počas prevej svetovej vojny nastali nie len pre hotel ťažké chvile, preto že boli vydané prísne obmedzenia na konzumovanie alkoholu na verejnosti. Napriek tomu sa hotel dokázal vzchopiť a v roku 1920 sa ovtorili dvere z bočnej ulice Mount street pre svoj cocktail bar. Vchod priamo z ulice však po čase zavreli a jediný vstup do baru bol cez hlavný vchod hotela.
Bar bol obľúbeným miestom hlavne Američanov, ktorí sem radi chodili po práci na svoj obľúbený koktejl.

V roku 1940 kraľovala za barovým pultom Betty, vydržala to 12 rokov a bola známa svojimi rumovými drinkami : “Connaught Pick-Me-Up” : 1 čerstvé vajce a 1/3 marnique, dobre premiešané v šejkri a doliate so champagne. Betty bola známa aj tým, že ju nikdy nikto nevidel piť alkohol i napriek tomu miešala skvelé drinky.

V roku 1945 sa stal riaditeľom Harold Colebrook, ktorý sa postaral sa o zväčšenie barovej miestnosti. Interiér doplnil olejovými maľbami, steny pokryl dubovým drevom a zdobili ich trofeje zvierat.
Taktovku za barom prevzal v 50-tych rokoch večne usmiaty talian Dino Sbernardori, ktory si rád zaznamenával obľúbené koktejly svojich hostí : Pussy Foot pre hotelového riaditeľa, Daiquiri pre Churchillovu rodinu, Gin Martini bol obľúbený u väčšiny Američanov.

Connaught Hotel prešiel minulý rok rozsiahlou prestavbou, pričom investícia presahuje 70 mil. Libier.
Dnes sa po dlhých rokoch nanovo otvorili dvere Connaught baru z bočnej ulice Mount street!
Architekt David Collins ponechal strop z pôvodného baru a do drevenného obkladu vložil platinovo strieborné farby a hodiny, ktoré sa tieť zachovali z pôvodného baru. Bar je posunutý z pôvodneho miesta a je položený až na konci miestnosti ktorá je rozdelená na tri časti. Sedenie je potiahnuté čiernou a tmavo zelenou kožou. Čelo baru pozostáva z nalešteného čierneho masívneho dreva so strieborným ornamentom okolo barovej plochy a barová doska je pokrytá francúzkym mramorom. Z oboch strán baru sa nachádzajú strieborné rámové dvere, ktoré dokonale ladia s rovnakým rámom za barom slúžiaci ako display. Tu sú vystavené koňaky z pre- Philoxera obdobia, ďalej zbierku tvoria whisky v limitovej edície, ako sú 50 ročný Macallan Milenium, 40 ročný Highland park, 40 ročný Dalmore a tak isto vzácne whisky dnes už zatvorených destilérií ako sú Port Elen, či Rose Bank.
Na pravej strane back baru sa nachádza vychladený “kabinet” so zbierkou vzácnych šumivých vín z ktorých desať druhov rozlievame aj na poháre. Rovnaký “kabinet” je po ľavej strane, kde sú uložené červené vína s ideálnou teplotou na servírovanie a skladovanie.
Cocktailovy listok zostaveny pod vedením Aga Peroneho známeho z Montgomery Place je známkou kvality jeho práce a inšpiráciou klasických ako aj moderných techník. Lístok je rozdelený do 6-tich kategórií - sezónne, klasické s modernym twistom, ďalej cocktails inšpirované rôznymi príchuťami použitím byliniek z celého sveta ďalej champagne cocktails no a sekcia signature je vytvorená barovým tímom, kde sa každý z nás podpísal jedným drinkom. Ponuku uzatvárajú nelakoholické miešané drinky.
Pri odchode každý hosť dostane malý leták kde nájde receptúru cocktailu ktorý si zvolil z nášho lístku.

S pozdravom Erik