Je to už pekných pár týždňov, čo som na toto miesto nenapísal ani riadok a nepriniesol tak žiadnu informáciu, alebo viac či menej zaujímavý názor. Tak sa chcem v prvom rade ospravedlniť všetkým tým, ktorí sem pravidelne “klikali” a nenachádzali tu nič nové.
Dlhodobejšia blogová nečinnosť bola zapríčinená rôznymi faktormi - v prvom rade to bola tvrdá celodenná práca za barovou doskou, ktorá nedarovala ani kúsok času na napísanie niečoho súvislého - ale na druhej strane, prišlo to staré známe uvedomenie si, že táto práca je naozaj náročná a keď v sebe mladý človek, ktorý s touto prácou začína, nenosí v sebe aj kus lásky k tomuto povolaniu, tak to po čase jednoducho vzdá a odchádza v lepšom prípade za kľudnejšou prácou obchodného zástupcu pre firmu, ktorá predáva alkoholické nápoje, alebo do baru, kde na neho nedýcha náročný šéf a v tom prípade stagnuje, alebo v najhoršom prípade odchádza do Londýna do továrne na výrobu konzerv, preto že tam naozaj lepšie platia a maká sa tam iba 8 hodín.
No veľmi málo pracovníkov pôsobiacimi za barovými pultami si uvedomuje, že úspech a uznanie prichádza veľmi pomaly a je podložený týmto pravidelným tvrdým tréningom fyzických a psychických schopností a je spájaný s neustálym zdokonaľovaním sa a samovzdelávaním. To ale nie je téma tohto článku.
Teraz chcem len v krátkosti spomenúť udalosti, ktoré sa mi za ten čas podarilo zaregistrovať.
Koncom augusta sa konal 3. ročník súťaže profi barmanov Slovenskej republiky - Havana Club Grand Prix 2007. Okrem toho, že táto súťaž mala z môjho pohľadu perfektnú organizáciu a krásne miesto, bola pre mňa výnimočná tým, že to bola moja prvá barmanská súťaž. Doteraz som všetky podobné súťaže, s úspechom ignoroval. Asi preto, lebo som v podvedomí tušil, čo príde. Bola to tréma, ktorá sprevádza každé prvé verejné vystúpenie, uznávaní porotcovia, nedokonalá príprava a samozrejme neskúsenosť v tejto oblasti. Naivne som si myslel, že niečo “obkukám” od iných súťažiacich, ale nešťastný los, kde som si vytiahol poradové číslo 1. mi neumožnil ani to. Vyrobil som veľa chýb, či už technických, alebo aj chuťových, tak že som si vyrobil poriadnu hambu. Ale aj toto patrí k barmanskému životu a kto sa chce niekde ukázať, musí rátať aj s takouto alternatívou.
Fotoreport nájdete na týchto stránkach Barových Novín
Začiatkom septembra som mal tú česť absolvovať “Stanislav Vadrna`s School of Bartending Mixology”. Bolo nádherné stráviť päť dní, a nerozprávať sa o ničom inom ako o bare. A ešte pri tom nasávať kvalitné informácie.
Ďakujem touto cestou v prvom rade Stanovi, ktorý dokáže podať informácie až výnimočným spôsobom a tiež BACARDI a spoločnosti KOFT, ktorá veľkou mierou podporuje tento výnimočný projekt, ktorý nemá v histórii Česko-Slovenského bartendingu - čo sa týka kvality informácií, prostredia, barového zázemia a mnohých iných vecí obdoby. Hlavný režisér tejto školy v týchto dňoch úspešne absolvoval prestížny B.A.R. Program v New Yorku, čo dáva tušiť, že druhý “ročník” tejto školy bude nabitý tými najkvalitnejšími informáciami, aké môžme nie len v našich zemepisných šírkach dostať a nie je potrebné pri tom dokazovať dokonalé znalosti angličtiny.
IMBIBE!
Nesporne najzaujímavejšou udalosťou týchto týždňov je vydanie novej knihy od uznávaného amerického autora, ktorý sa venuje barovej archeológii - Davida Wondricha. Kniha je výnimočná tým, že mapuje život Jerryho Thomasa - človeka, ktorý dal bartendingu v 19. storočí iný rozmer tým, že ako prvý napísal knihu, kde zhrnul svoje vedomosti, znalosti a skúsenosti získané počas svojho barového života. Pán Wondrich vo svojej knihe uvádza cenné skutočnosti o živote otca koktejlu, ktoré sa mu podarilo získať z amerických archívov. Vybral som len pár tém z tejto knihy, ktoré pán Wondrich spomína v jednom interview:
* Život Jerryho Thomasa s doposiaľ nikde nezverejnenými udalosťami, príbehmi a rozhovormi
* Históriu amerického bartendingu
* Viac ako 100 drinkov rozdelených do skupín s neupravovanými receptúrami a s historickými a mixologickými poznámkami
* vtipné historky a anekdoty či medailóny týkajúcich sa bartendingu
* prierez Profesorových drinkov, ktoré inšpirovali modernú mixológiu
objednať si ju môžete na tomto mieste
Keď že jedným z učiteľov tréningového programu ktorý absolvoval Stan je aj autor tohto diela, je viac ako pravdepodobné, že ju bude mať aj s venovaním. Dúfam, že ju dostanem k nahliadnutiu.
V našom bare si ju budete môcť prečítať za pár týždňov.
Veľmi ma tiež potešil nový prírastok do portfólia spoločnosti Jan Becher Slovensko - BEEFEATER CROWN JEWEL GIN. Jedná sa o veľmi kvalitný destilát, ktorý v prvom rade zaujme krásnou fialovou hranatou fľašou, ktorá /ako už napovedá názov/pripomína diamant. Dizajn fľaše napovedá, že sa vo vnútri bude nachádzať kvalitný produkt. Nádherná jemne ovocná aróma a aj napriek vyššiemu obsahu alkoholu 50% - čo je pri gine len pozitívne - je jeho chuť veľmi jemná a vyvážená. S týmto produktom sa Martini cocktail predáva oveľa ľahšie…
Francúzska spoločnosť GRAND MARNIER prináša každoročne limitovanú edíciu fliaš s týmto jedinečným likérom. Práve v týchto dňoch prichádza na trh fľaša s témou “Lounge”. Keď že nemám k dispozícii legálnu fotografiu, ktorú by som mohol použiť, kliknite prosím na tieto stránky Mixology magazínu, kde je vidieť v celej svojej kráse…
Posted by: Luboš Rácz
